Červen 2012

Cato a Clove časť 7.

29. června 2012 v 20:36 | Cinema |  Poviedky
// Taká narýchlo. Vôbec sa mi nechcelo opisovať tú prehliadku. A nejako som nenachádzala slová tak som to opísala len tak v skratke.//

Zastal pri nás koč ťahaný krásnymi gaštanovými koňmi. Chytili sme sa s Catom zaruku a nastúpili. Chvílu som nemohla udržať rovnováhu. Keď sme vyšli na mestský okruh , kde sa konala prehliadka kone spomalili. Bola by som zvedavá ako by reagovala porota na môj pád. Ešte nikdy som nevidela vyvolených spadnúť z koča.
-"Clove, vidíš to oproti?"Precedl medzi zuby Cato, pričom neprestával mávať publiku.Nenápadne som otočila hlavu, no hneď som to olutovala. Dvanásty obvod. Ten obvod ktorý máva vždy tie naponižujucejšie kostými. Ten obvod s minimálnym počtom výťazom hier. Mali na sebe čierne kombinézy ktoré-počkať horeli? Áno , skutočne horeli a všetci na nich mohli oči nechať. Na chvílu ma chytila závisť ale uvedomila som si že im to v hrách nepomôže. V hrách sa môžeš spoliehať len sám na seba. Publikum ktoré ťa uvidí v nádhernom kostýme ti život nezachráni. Možno si zísakú sponzorov, no tí mi tiež nevezmú z ruky nôž, keď sa budem snažiť zabiť tie chodiace fakľe. Vydýchla som, hrdo zdvihla hlavu, mával do kamier, Sídelčanom aj porote.
Kone sa nečakane rozklusali, no to už sme boli mimo dohľad a tak som mohla objať Cata aby som sa nezrútila na zem.
Kara a Lujza-Catova štylistka-nám pomohli zísť z koča. Uvedomila som si aké mi je teplo a celá sa potím. Len na chvílu som sa ukázala v jedálni, kde sme sa všetci vyvolený mali po prehliadke stretnúť a išla som do mojej izby. Postavila som sa do sprchy a nechala po sebe tiecť ľadovú vodu. Spomenula som si na Enobariine slová o tom , ako budem mať na Cata čas len v noci. Rýchlo som sa ventilátorom nechala vysučiť, obliekla som sa a namierila si to, cez chodbu do jeho izby.
-"Môžem?" Bez zaklopania som pootvorila dvere a nazrela dnu.Nikoho som nevidela, len som počula tiecť vodu v sprche, tak som vošla dnu a ľahla si na jeho posteľ nech si nachvílu odpočiniem.

our-souls.blog.cz

29. června 2012 v 19:58 | Cinema |  For you
Toto je koláž s Jonas Brothers. Snažila som sa ju spraviť čo najlepšie. Tak aby sa páčila :) Je pre blog our-souls.blog.cz
Na ten blog som narazila úplnou náhodou. Vlastne ani neveim ako som sa k nemu dostala. No zastavila som sa pri ňom pretože ma zaujala poviedka "láska za slenenými dvermi". Pokial máte čas, určite si ju prečítajte. :) Je úžastná.

tak tu je tá koláž :
:)


Výpadok

29. června 2012 v 19:42 | Cinema |  Blog
Dnes mám akýsi blogerský výpadok.Prišla som domov zo školy a sadla si rovno za comp že napíšem 7. časť poviedky. Otvorila som blog a začala písať. Podarila sa mi jedna veta a zrazu nič. Nevedela som ako ďalej. Toto už sa mi dávno nestalo.
Asi toho bolo už dnes na mňa veľa :/ ..
Ráno vysvedčenie, koniec Základnej Školay takže to bolo také, celé divné. Potom som sa musela chystať na rozlúčku s našou triedou. Takže tak. A mimochodom zajtra tu asi nebudem celý deŃ. Idem stanovať na Senec. Ale v nedeľu prídem. To rozhodne musím! Môj blog bude ma´t mesačné výročie. Dnes ešte spravím koláž pre jeden blog a asi pôjdem spať. Z tej poviedky nič nebude :/

Koláž

28. června 2012 v 21:30 | Cinema |  Hunger Games

Moja práca :) Len tak. Pokial chcete vytvoriť nejakú koláž s venovaním, napíšte do komentárov na akú tému a vaše meno Plus ak máš nejaký oblúbený citát. :) Ak tu budem, je hotová do 10 minút. Pokial nie, tak do jedného dňa si ju určite nájdeš v rubrike "for you" ..

Cato a Clove časť 6.

28. června 2012 v 21:11 | Cinema |  Poviedky
Nikdy pred tým som výťahom nešla. No čo som v sídle väčšinu času trávim len tým. Viezli sme sa niekoľko poschodí pod zem. Hneď ako sa otvorili dvere výťahu privítali nás dve skupinky ľudí, naši štylisti.
-"Poď somnou." Mladá žena ma chytila za ruku a ťahala preč od Cata a Enobarie. Zlakla som sa, pretože som ešte nikdy nezostala sama so Sídelčanmi. "Ja som Kara. Budem dohliadať na všetky tvoje úpravy. Toto je Lyra, navrhne ti šaty. Mercedes sa postará o tvoje nechty, Aprileen o make-up a Laurius o vlasy." Hovorila rýchlo a typickým sídelným prízvukom. Nemala som šancu zaregistrovať mená mojich štylistov. Len som na nich hľadela a prikyvovala. Všetci boli zladení do oranžovej. Myslím, že kôli dotazníku, ktorý sme odovzdávali na recepcii. Vyplnila som oranžovú ako farbu,ktorú mám najradšej.
-"A sme tu!" Prehovorila jedna zo štylistiek. Lyra chytila do rúk nejaký ovládač. Ani neviem , kde ho zobrala. Niečo stlačila a tažké kovové dvere s veľkým nápisom : DISTRICT 2 sa odsunuli. Vošli sme do sály so stropom asi 35 metrou nad nami. Bolo to ako v nejakom svete dokonalosti. Všade dookola líčidlá, laky, šaty a pár zvláštnych vecí ktorých názov som netušila. Nevedela som ani k čomu slúžia.Drevený domček z ktorého sálalo teplo.Potom niečo pripomínajúce rakvu. Z toho mnou až prešli zimomriavky.
-"Čo je tamto?" ukázala som na rakvu.
-"Strašná vec." Zhrozila som sa ešte väčšimi keď mi Kara odpovedala. " Ale neboj sa, už to nepoužívame."
Preboha! V hlave som mala hrozivé predstavy ako do tej veci vkladajú krásne upravenú mŕtvolu a pália ju. Ale čo by to robilo v tomto "svete dokonalosti" ?
Keď Kara v tylovej sukni videla môj strach v očiach vyviedla ma z omylu. -"Kedysi bolo v móde mať snedú, opálenú pokožku a na to slúžilo solárium." Aha, solárium.O tom som už počula, no nevdela som že vyzerá takto. Spokojne som vydýchla a usmiala sa na štylistov. Vtedy som si všimla visačiek s menami pripevnených na tričkách. Teraz aspoň budem vedieť ako sa volajú. Kara ma poslala vyzliecť, aby si mohli prehliadnuť moje telo keďže s ním teraz budú pracovať.
Nevadilo mi to. Sú to štylisti , ktorý vidia každý rok nahých vyvolených. Za závesom som sa vyzlieka a predstúpila pred nich. Aprileen prezrela snáď každý kúsok môjho tela. Lyra merala moju výšku a obvody všetkého čo sa dalo. Krk,prsia,pás,boky,stehná,lítka, lakte aj zápestie. Potom si chvílu niečo šepkali a Mercedes mi podala župan.
"Máme dobrú správu" začala Aprileen " si krásna a nebude s tebou veľa práce."
Nevedela som ako mám reagovať. Tak som len prikývla a mlčala. Zaviedli ma úplne na koniec sály. Sadla som si na kreslo s koliečkami a zverila sa do ich rúk. Prešli dve alebo tri hodiny, keď sa končne otvorili dvere. Aprileen mi rýchlo, no jemne-aby nepokazila make-up- zakryla oči.
-"Čo sa deje? " nechápala som jej konanie.
-"Prišla Lyra s tvojim kostýmom na prehliadku. Nemôžeš ho ešte vidieť."
-"Ach ták!"Som zvedavá do čoho ma navlečú.
-"Postav sa, ale nechaj zavreté oči." Poslúchla som a nechala som sa obliecť.To čo som po chvíli videla v zrkadle bolo ponižujúce. Na hlave som mala železnú helmu po bokoch s niečím čo vyzeralo ako krídla. Čiernu kkombinézu zdobil zlatý opasok a na hrudi som mala pripevnené niečo ako pancier vytvorený zo šupín rýb. Z dosť veľkých šupín.Ostatní nebudú oblečení o nič lepšie. Preto som sa s kostýmom zmierila a poďakovala štylistom. Predsalen moje nechty a make-up boli nádherné.

Cato a Clove časť 5.

28. června 2012 v 10:38 | Cinema |  Poviedky
//Už tu mám 5. časť poviedky a žiadne komentáre. Takže posnažte sa a trochu ma podporte. Ďakujem//

Vošla som do izby.
Waw!
Bola obrovská a nádherná. Postel stojaca v strede bola prikritá trblietavou oranžovou plachtou. Pod nohami som mala mäkký chlpaý koberec. Celé to tam voňalo po čistiacom prostredku , ktorý ma úplne omámil. Skoro som zabudla, že sa mám vrátiť k výťahu. Hodila som veci na podlahu vedla francúzskeho okna z východom na terasu a namierila si to na ku dverám. Keď som ich otvorila, potešilo ma že tam stála len Enobaria. Prišla som skôr ako Cato. Sama pre seba som sa zachychotala a hypnotizovala Catove dvere. Trvalo večnosť kým sa otvorili.
-"Dve minúty" upozornila ho Enobaria.
-"Prepáč. Nemohol som sa odtrhnúť od krásy mojej izby." Chcela by som vidieť jeho izbu. Nie, čo si to nahováram. Jediný dôvod prečo by som chcela byť v jeho izbe je..nestihla som ani dokončiť myšlienku keď zo mňa vypadlo:
- " Chcem sa s tebou rozprávať , Cato!"
Enobaria privolala výťah a skôr než mi stačil Cato odpovedať, urobila to zaňho.
-"Treaz pôjdeme do jedálne na raňajky. Hneď po tom vás prevezmú štylisti,večer bude prehliadka.." Natúpili sme do výťahu "Čas pre seba budete mať len v noci." Dokončila.

Moja práca :)

27. června 2012 v 19:09 | Cinema |  Hunger Games

Beautiful

27. června 2012 v 18:22 | Cinema |  Hunger Games
Och! To je také nádherné. Wáw! Ja nemám slov!

Cato a Clove časť 4.

27. června 2012 v 11:45 | Cinema |  Poviedky
Ráno som vstala ešte pred zazvonením budíka. Vytrmácala som sa z potele a vzala do rúk papier , ktorý spomínala Enobaria.
Osprchovať sa, umyť zuby, obliecť sa... Očami som ho prebehla a neveriacky krútila hlavou. Majú ma za blázna? Mávla som rukou a išla sa nachystať. Keď som bola hotová, pobalila som si veci a prešla do jedálenského vozňa. Už ma ta čakali Castor, Enobaria aj Cato.
-"Zase som posledná" hodila som na nich ironický úškrn a nezabudla prekrútiť očami.
-"Si tu akurát včas. Práve sme dorazili do Sídla." Povedal Castor a chytil ma za rameno. Vlak z veľkým hrmotom zastal a začali sa naň tlačiť zvedavý Sídelčania. Keď ich ukludnili kameramani a my sme konečne mohli vystúpiť správali sme sa tak, ako nám povedala Enobaria. Pretlačili sme sa davom do vysokej budovy tréningového centra. Na prízemý bola recepcia kde sme mali nahlásiť náš príchod. Pokým Enobaria diktovala naše údaje, mala som dosť času na sledovanie recepčnej. Vlasy siahajúce po pás mala nafarbené na tyrkysovo. No čo ma najviac zarážalo boli mačacie fúziky trčiace z tváre natretej na bielo.
-"Čo to má znamenať ?"šepla som Catovi.No skôr než mi stačil niečo povedať Enobaria nás viedla smerom k výťahu. Spolu s nami doň nastúpil nevýrazný chlapec a dievča s krásnymi lesklými blond vlasmi. Išla s nimi aj Cashmere. Ich mentorka. Podla nej som spoznala že sú to vyvolený z Prvého obvodu.
-"Som Glimmer" prehovorilo dievča a pozerala striedavo na mňa a na Cata. Podala som jej ruku a predstavila sa.
-"Ja som Clove, teší ma" usmiala som sa na ňu. Výťah zastal na prvom poschodí. Glimmer, Cashmere a chlapec ktorého meno neviem vystúpili. Chvílu na to sme dorazili na dvojku kde boli naše izby.
-"Zložte si veci a o dve minúty sa stretneme pred výťahom." prikázala nám Enobaria.

Cato a Clove časť 3.

26. června 2012 v 18:34 | Cinema |  Poviedky
-"A nechcem počuť žiadne sťažnosti" Zasmiala sa akoby povedala niečo mimoriadne vtipné. Chytila mňa aj Cata za lakte a viedla nás do vedlajšieho vozňa. Keď sme ta prišli a Enobaria za nami zabuchle dvere prestala som sa ovládať.
-"Koľko nás tu budeš teraz držať?! Som unavená a.." Narazila som o stenu a s plačom sa zviezla na zem. To čo som v skutočnosti chcela povedať bolo: a chcem sa rozprávať s Catom. No bála som sa že mu nebudem mať čo povedať. Ani v mysli som pre neho nemala slová. Neprešla ani sekunda od môjho záchvatu a ocitla som sa v jeho náručí.
Cez slzy v očiach som ledva videla Enobariu ktorá nad nami stála.
-"Prepáč Clove, ale ráno budeme v sídle a mali by ste sa pripraviť na množstvo kamier a sídelných ľudí v ktorých musíte zanechať ten správny dojem. Nebude to na dlho, sľubujem." Jej slová mi dávali zmysel a konečne sa mi v hlave nevynárala žiadna šialená predstava. Bolo to skutočné a ja som bola od nástupu do vlaku po prvý krát konečne v realite. Chytila som sa Enobariinej ruky ktorú mi podávala a postavila som sa.
-"Asi by ste si mali sadnúť radšej na stoličky." Pomohla som vsať Catovi a obaja sme ju poslúchli a čakali čo bude ďalej."Ako som si všimla, ste vyčerpaní a tak nemá zmysel to tu naťahovať že? " uškrnula sa " V izbách máte nastavené budíky. Vedla budíkov máte papiere s činnosťami na ktoré ráno nesmiete zabudnúť.Keď dorazíme do sídla" odmlčala sa " občas sa pozrite do kamier a usmejte sa. Ale pozor! Žiadne úsmevi na Sídelčanov. Žiadne mávanie.Tvárte sa akoby si mali oni získať vás, nie naopak.Rozumiete?" Prikývla som "Môžte ísť" kývla hlavou ku dverám.Nečala som ani sekundu. Priam som bežala do svojej izby. Konečne som ta došla, vyzliekla si legíny a hodila sa na posteľ.