Cato a Clove časť 3.

26. června 2012 v 18:34 | Cinema |  Poviedky
-"A nechcem počuť žiadne sťažnosti" Zasmiala sa akoby povedala niečo mimoriadne vtipné. Chytila mňa aj Cata za lakte a viedla nás do vedlajšieho vozňa. Keď sme ta prišli a Enobaria za nami zabuchle dvere prestala som sa ovládať.
-"Koľko nás tu budeš teraz držať?! Som unavená a.." Narazila som o stenu a s plačom sa zviezla na zem. To čo som v skutočnosti chcela povedať bolo: a chcem sa rozprávať s Catom. No bála som sa že mu nebudem mať čo povedať. Ani v mysli som pre neho nemala slová. Neprešla ani sekunda od môjho záchvatu a ocitla som sa v jeho náručí.
Cez slzy v očiach som ledva videla Enobariu ktorá nad nami stála.
-"Prepáč Clove, ale ráno budeme v sídle a mali by ste sa pripraviť na množstvo kamier a sídelných ľudí v ktorých musíte zanechať ten správny dojem. Nebude to na dlho, sľubujem." Jej slová mi dávali zmysel a konečne sa mi v hlave nevynárala žiadna šialená predstava. Bolo to skutočné a ja som bola od nástupu do vlaku po prvý krát konečne v realite. Chytila som sa Enobariinej ruky ktorú mi podávala a postavila som sa.
-"Asi by ste si mali sadnúť radšej na stoličky." Pomohla som vsať Catovi a obaja sme ju poslúchli a čakali čo bude ďalej."Ako som si všimla, ste vyčerpaní a tak nemá zmysel to tu naťahovať že? " uškrnula sa " V izbách máte nastavené budíky. Vedla budíkov máte papiere s činnosťami na ktoré ráno nesmiete zabudnúť.Keď dorazíme do sídla" odmlčala sa " občas sa pozrite do kamier a usmejte sa. Ale pozor! Žiadne úsmevi na Sídelčanov. Žiadne mávanie.Tvárte sa akoby si mali oni získať vás, nie naopak.Rozumiete?" Prikývla som "Môžte ísť" kývla hlavou ku dverám.Nečala som ani sekundu. Priam som bežala do svojej izby. Konečne som ta došla, vyzliekla si legíny a hodila sa na posteľ.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa ti poviedka?

áno 100% (23)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama